st11222017

Last update09:26:55 PM

Font Size

Profile

Menu Style

Cpanel
Back Jste zde: Domů Aktuality Zpravodajství Križiacka vypráva proti Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska

Križiacka vypráva proti Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska

Ostrá hádka v cirkvi!

Hádka, nadávky a krik. Tak skončila posvätná synoda Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska dňa 9. decembra 2013. Znepriatelené frakcie bojujú o to, komu pripadne viac než miliarda z cirkevných reštitúcií v Českej republike. Podľa zdroja Blesku sa Rusi snažia usporiadať puč a prevziať moc i peniaze.

Zasadanie posvätného synodu Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska dňa 9. december 2013 vojde do dejín Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska a do dejín celej pravoslávnej cirkvi na svete, ako deň “Veľkej bitky“ a deň oficiálneho vyhlásenia vojny medzi Konštantínopolským a Moskovským patriarchátom.

Na bojovom poli v neveľkej miestnosti v jednej z víl pražskej Šáreckej ulice, sa stretli a ostro pohádali zástupcovia oficiálneho vedenia Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska s oficiálne pozvanými hosťami, emisármi Konštantínopolského patriarchátu so sídlom v Istanbule, pod vedením Halického metropolitu Emanuela, hlavného predstaviteľa exarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi v západnej Európe, ktorý je celosvetovo uznávaným expertom na kanonické právo, metropolitom Venským, Arsenijom, hlavným predstaviteľom exarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi v strednej Európe a nikým oficiálne pozvanými a neočakávanými dvoma “hosťami“, ktorí sa v rezidencii predstaviteľa Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska zjavili ( dalo by sa povedať, pokiaľ sa zdržím, ako čert zo samého pekla), alebo ako prízrak z iného sveta, predstaviteľmi Moskovského patriarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi pod vedením hlavného predstaviteľa Odboru medzinárodných vzťahov, metropolitu Hilariona / Alfejeva/, ktorý do Prahy prileteli na súkromnom lietadle.

V histórií celej Pravoslávnej cirkvi sa nikdy a nikde nestalo, aby sa na zasadaní Posvätnej synody autokefálnej / samostatnej miestnej/ cirkvi, bez oficiálneho pozvania zo strany najvyššieho predstaviteľa tejto cirkvi zúčastnil a bez ohlásenia sa najvyššiemu predstaviteľovi miestnej autokefálnej cirkvi, neočakávanie objavil, splnomocnený, jeden z najvyšších hierachov inej cirkvi. A nielen sa objavil, ale aj bez toho, aby mu niekto dovolil, aktívne vystupoval na zasadaní Posvätnej synody, brániac myšlienky, názory a vystúpenia týchto mladých ani nie 35 a 40 ročných arcibiskupov a biskupa, /arcibiskupa michalovsko-košického Juraja, Jiřího Rudolfa Stránkého, arcibiskupa prešovského a celého Slovenska Rastislava, Ondreja Gonta, biskupa hodonínského a vikárného – pomocného biskupa olomoucko-brnenského, Jakima-Joáchyma, Romana Hrdého/, ktorí doviedli Pravoslávnu cirkev českých krajín a Slovenska k rozkolu a vedú ju k rozpadu a zániku.

A to sa vážení už nejedná o nejaké nepodstatné “diplomatické roztržky“ . To už je otvorené vyhlásenie vojny!

Neviem, či na túto nezákonnú operáciu, ináč to ani nemôžem pomenovať, dostal tento taktiež mladý a ambiciózny cirkevný hieracha Moskovského patriarchátu oficiálny súhlas – požehnanie od hlavy Ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Cyrila, alebo tento teroristický útok vykonal svojvoľne sám, takpovediac na “ vlastné tričko“.

No neviem si ani predstaviť, ako by vyzerala situácia a s akým efektom by skončila, ak by sa bez oficiálneho pozvania a ohlásenia na zasadaní Posvätnej synody moskovského patriarchátu objavil jeden z najvyšších predstaviteľov Konštantínopolského patriarchátu a začal tam aktívne vystupovať. Myslím, že k tomu netreba žiadny komentár. Všetci vieme, akoby to skončilo.

Týmto dňom 9. decembrom 2013 sa faktický začala otvorená vojna medzi Moskovským a Konštantínopolským patriarchátom na území suverénnej, samostatnej, autokefálnej Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska.

Neodhryzol metropolita Hilarion /Alfejev/ z koláča viac, ako môže prehltnúť, nezobral si na svoje ramená väčšiu zodpovednosť, akú unesie ? Kto mu dal právo, aby sa takto bezprostredne zamiešal do samostatného suverénneho cirkevného spoločenstva, akým je Pravoslávna cirkev českých krajín a Slovenska. Hádam nie právo silnejšieho? Aký cieľ chce týmto dosiahnuť?

Nepripomína nám táto udalosť paralelu s rokom 1968? Kedy sa bývalý Sovietsky zväz, síce v trochu obmenenej podobe a v inej, politickej situácii zamiešal do riešenia situácie v bývalej Československej socialistickej republike a skončilo to okupáciou Československej socialistickej republike na dlhých štyridsať rokov.

Na celosvetovej úrovni expertov na cirkevné a občianske právo vzniká otázka ako ďalej? Či táto bezprecedentná situácia zamiešania sa Moskovského patriarchátu do riešenia situácie v autokefálnej Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska nie je začiatok konfliktu medzi Pravoslávnymi cirkvami na celom svete? Kto a s akým cieľom pripravil a uskutočnil túto “ nedôstojnú párty“ v Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska?

Žeby tu spomínaný hlavný predstaviteľ Odboru medzinárodných vzťahov Moskovského patriarchátu ruskej pravoslávnej cirkvi, metropolita Hilarion / Alfejev/, ktorému Praha tak prirástla k jeho “pravoslávnemu srdcu“, že v krátkom časovom horizonte ju hneď navštívil dvakrát za sebou? Tak ak druhá aj jeho prvá návšteva mala taký istý scenár nepozvanosti, neohlásenosti a smelo môžeme povedať ani nevítanosti v Českej republike a v Prahe, kedy dňa 7.novembra 2013 sa tajne v hoteli stretol s tu už v texte spomínanými aktérmi tejto kauzy v Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska, kde pripravili a dohodli dramaturgiu zasadania Posvätného synodu Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska na 9. decembra 2013.

Miliardu z reštitúcií chcú zhrabnúť Rusi !

Zatiaľ na tieto otázky expertov na cirkevné a občianske právo ešte nie je možne dať kvalifikovanú odpoveď. Ale môžeme sa domnievať, že viac ako miliardu z cirkevných reštitúcii chcú zhrabnúť Rusi, možno ako satisfakciu za 14 miliónový dar vladykovi Kryštofovi ako aj za peniaze, ktoré investovali do udržania pravoslávnej viery svojich spoluobčanov, presídliacich sa na územie Českej republiky a Slovenskej republiky.

Ale z toho je zjavné vidieť, že ide o začiatok križiackej výpravy proti Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska. Ako aj to, že za tým všetkým je “lesknúce sa zlato“ sľúbených cirkevných reštitúcii v hodnote viac ako jedná miliarda českých korún. Aj križiakom pripravujúcich sa na prvú križiacku výpravu do Svätej zeme benátsky dóžovia sľúbili ako odmenu za oslobodenie vyplatiť v zlate.
Terajšia situácia v Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska, to čo sa v nej deje a mocenský boj, ktorý v nej teraz prebieha určite nie je v súlade s učením Pravoslávnej cirkvi, Svätých otcov a tradíciami, ako aj s kresťanstvom, ako takým nemá žiadny súvis. Ale to naším “kinder archibishopom“ zjavné neprekáža. Pre nič učenie Cirkvi, kanóny a podobne sú iba “žvastá“ napísane na zdrape papiera. Ich konanie nám skôr pripomína konanie podvodníkov, bezbožníkov, Bohoruháčov a luhárov, ako dôstojných otcov Cirkvi.

A ako hovorí jedno poľské príslovie: „ Jak niewiadomo o co chodzi, to zawsze chodzi o pieniądze“ aj tu v tomto prípade,

Ide o milióny!
Ako napísal jeden český denník:
" Začína celosvetový rozkol pravoslávnej cirkvi! Základom sporu je boj o peniaze. Česká pravoslávna cirkev má totiž čoskoro dostať prvú časť peňazí z cirkevných reštitúcií, teda 38 miliónov korún. " Mocná ruská pravoslávna cirkev sa chce v Česku týchto peňazí zmocniť. Jej prívrženci postupne preberajú vplyv. Sú rušené farnosti, kňazi dostávajú výpovede z práce, prebieha zastrašovanie, ".

Odniesol to metropolita Kryštof!

Vojnu v cirkvi na jar odštartoval škandál okolo bývalého českého arcibiskupa pravoslávnej cirkvi, vladyku Kryštofa. Objavili sa informácie o jeho údajnom neusporiadanom sexuálnom živote. Správy o tom , že má niekoľko mileniek a deti s rôznymi ženami, sa ale nikdy nepotvrdili . Bol tak odstavený údajne kvôli tomu, že stál v ceste ľuďom, ktorí sa chcú zmocniť reštitučného miliardového sústa . Zdroj denník Blesk

Pretože takých článkov sa môže v našich novinách čoskoro objaviť celý rad, stojí za to trochu sa nad tým zamyslieť . Preto tento komentár k citovanému článku:

Predovšetkým pre nás, ktorí milujeme Rusov, - článok znamená vznik obáv o našich ruských priateľov a všeobecne o Rusov u nás žijúcich. Ešte pár takých článkov a tunajší Rusi sa môžu ocitnúť vo veľmi nepríjemnej spoločenskej situácii. Máme obavy, ako by sa im u nás v blízkej budúcnosti žilo, keby zvíťazil smer, ktorým sa vykročilo udalosťami, ktoré sa odohrali na synode dňa 9.12.2013. Keby sa totiž presadila vyhranená proruská orientácia našej cirkvi, stane sa to skoro v spoločnosti známe a dostaneme sa všetci pod paľbu médií – napr. ako údajná piata kolóna Moskvy, či ako relikt šesťdesiateho ôsmeho roku atď. (Už to občas z istých miest počúvame, ale zatiaľ to boli skôr ojedinelé výkriky niekoľkých rusofobných ľudí) Potom už nebude ťažké rozdúchať v spoločnosti vlnu nenávisti proti tunajšej cirkvi. Doteraz sme boli - my všetci, pravoslávni Česi i Rusi - tu rešpektovaní, pretože sme boli úplne samostatní , nikým z Ruska neriadení - Pravoslávna cirkev českých krajín a Slovenska. Lenže tento (už trochu vratký ) rešpekt môže rýchlo pominúť, ak bude naša cirkev ďalej kormidlovať kurzom, aký práve naberá .

Nevieme, či si tí naši traja mladí neskúsení biskupi, ktorí sa (vraj pod taktovkou Moskvy ) postavili proti vladykovi Simeonovi, uvedomujú, aký strašný je pohľad na to, čo urobili.

Človek nemusí byť ani pravoslávny a dokonca ani kresťan, aby si uvedomil tento nehorázny, neodpustiteľný a neospravedlniteľný čin, kedy sa mladí spolčili a vzbúrili proti staršiemu. Úcta k starobe je imperatív všeobecnej ľudskej morálky a mravnosti.(Neviem či by takto postupovali aj vo vlastných rodinách, voči vlastným rodičom. Ale ako ich poznáme asi áno. Roman Hrdý syn podnikateľa sa vzbúril proti otcovi, lebo nechcel žiť ako jeho otec a odišiel do Ruska do monastiera, Jíři Stránsky vyrastal, podľa vlastného vyjadrenia v neúplnej rodine a pod.). Mladí biskupi bez škrupúľ a úcty zvrhli z čela cirkevného vedenia svojho najstaršieho spolubrata, preto nemôžu sami očakávať od nikoho súdneho človeka a veriaceho žiadnu úctu. A ak je tento najstarší z nich o päťdesiat rokov dlhšie na svete ako ten najstarší z "biskupskej mládeže", potom snáď každý - kresťan i nekresťan - chápe, že sa deje niečo zvrátené.

Aby bol výsmech prikázaniam Desatora zo strany biskupov (cti otca svojho a matku svoju ...) i pravoslávnej spiritualite (založenej na učený Svätých otcov) dokonaný, dosadili na miesto zvrhnutého starca práve toho biskupa, ktorý je z nich všetkých najmladší túto synodu teraz vedie biskup , ktorý je biskupom iba rok !)

Zvlášť znepokojujúce je, že tento duch "vzbury mládeže" sa už nejakú dobu šíri po cirkvi. Je to vidieť na správaní niektorých mladších kňazov aj na správaní niektorých mladých veriacich voči duchovenstvu. To je pre život Cirkvi snáď ešte horší jav, než všetky kanonické priestupky biskupov dohromady.

Bojíme sa, že aj tá časť verejnosti, ktorá sa zaujíma o kresťanstvo a cirkev, si to všimne a že nám vzbura mladých biskupov urobí (ďalšiu ) verejnú hanbu. Takéto veci sa proste nerobia a určité princípy sa neprekračujú.

Avšak späť k našej pôvodnej téme zamysleniu nad novinovým článkom. Máme teraz skutočný strach o svojich priateľov z Ruska, pretože práve vykonaný prevrat v cirkvi im medzi Čechmi robí nebezpečnú situáciu (hoci tu žijúci Rusi s tým vo väčšine prípadov nemajú nič spoločné). Uvedomujú si českí a slovenskí vysokí cirkevní funkcionári, že čokoľvek, čo by len vzdialene pripomínalo nejakú intervenciu z Moskvy je nebezpečné pre Rusov tu žijúcich? Už teraz na internete sa síria názory, že na cirkevnej rovine tu hrozí opakovanie šesťdesiateho ôsmeho roku !

Ak teraz - v búrlivej dobe cirkevných reštitúcií (kedy národ vplyvom krízy chudobne, ale cirkev bohatne ) - sa u nás začne posilňovať vplyv Moskovského patriarchátu, môže nám Rusko presadzovaním svojho vplyvu v Čechách na Morave a na Slovensku preukázať skutočne medvediu službu. Máme obrovské sympatie k Rusku a Rusom, a s bolesťou hľadíme na rastúcu averziu, ktorá je na Západe (aj v Českej republike) v posledných rokoch proti Rusku rôznymi temnými silami rozdúchavaná. Samozrejme s touto štvavou kampaňou z celého srdca nesúhlasíme, ale nemôžeme nevidieť, že jej časť našej spoločnosti podlieha. A teraz dostali títo protiruskí a protislovanskí štváči ďalšie muníciu - a to naservírovanú na striebornom podnose priamo z našej cirkvi .

Česká verejnosť je rozčúlená cirkevnými reštitúciami ako aj fámou, že časť reštituovaných peňazí by mohla prúdiť cez rímskokatolícku cirkev do Vatikánu. Nikto už rozčúlených anticírkevných čechov nepresvedčí, že všetky tieto peniaze zostanú v Českej republike. A teraz sa Česi z novín ešte dozvedia, že reštituované peniaze, ktoré dostane tunajšie Česká pravoslávna cirkev, pôjdu do Moskvy. To je pre niektorých čechov ešte horšia predstava ako Vatikán. Pre senzácie chtivých novinárov bude ľahké, aby ľudový hnev uvalený na rímskokatolícku cirkev obratne presmerovali na Pravoslávni cirkev českých krajín a Slovenska a na pravoslávnych Rusov a na Ruskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu. Fáma o tom, že reštituované peniaze "zhrabnú Rusi" bude pre čechov ako mávanie červeným súknom pred očami býka. Obávame sa , že to, čo v pondelok 9.12.2013 za aktívnej účasti moskovského vyslanca spáchali v synode mladí proti svojmu najstaršiemu, by mohlo (nedaj, Bože! ) nakoniec vyústiť do pogromy proti tunajším Rusom či proti všetkým nám pravoslávnym a našim pravoslávnym chrámom .

Už teraz sa miestni Rusi na jednom svojom novom chráme neodvažujú - kvôli reálnym obavám reakcie okolia - vztýčiť na streche pravoslávny kríž. V Olomouci sa ani za dvadsať rokov slobody neodnaučili obyvatelia hovoriť pravoslávnemu chrámu: “ruský kostol“. Jednotliví Rusi sa občas zverujú, akých odstrkávaní a posmeškov sa im dostáva od českých spoluobčanov. Byť tu Rusom nie je vždy ľahké a po tejto situácii sa situácia ešte zhorší. Jednej ukrajinskej rodine nedávno zapálili chatu (zrejme niektorí susedia) a bolo počuť posmech: "Rusákom zhorela dača." Aj zastupiteľstvo Moskovského patriarchátu v Karlových Varoch už má nejaké skúsenosti so sprejom na omietke (kvôli kauze s nehanebným punkerom). A tak by sme mohli pokračovať .

Ruské pravoslávie si všetci v Cirkvi nesmierne vážime, ruská zbožnosť je nám inšpiráciou a dáva nám silu. Lenže české spoločenské pomery sa dramaticky líši od Ruska. Mentalita Čechov a Slovákov je úplne iná než mentalita Rusov. Nedaj Bože, aby sa v cirkevnej verzii opakoval scenár invázie z roku 1968, a pár nerozumných a neskúsených vysokých duchovných k nám pozvalo "bratskú pomoc" z Moskvy (a nemusí sa to priamo urobiť nejakým "pozývacím listom ". K hnevu bohato postačí, iba keď to bude vyzerať, akoby si k nám naša pravoslávna cirkev takú intervenčnú pomoc povolala, či akoby nejakému nátlaku z Moskvy podľahla). A keď to tu začne cez tých troch mladých biskupov riadiť Moskva, potom tým zrejme nielen rozbije miestnu pravoslávnu cirkev, ale tiež poškodí povesť všetkého ruského v našej spoločnosti. Pozitívny obraz pravoslávia, ktorý tu pravoslávne generácie v povedomí našej spoločnosti tak ťažko budovali, vyjde navnivoč. Naša cirkev sa zmení na geto a rozkoly budú vznikať jeden za druhým.

Preto by sme radi apelovali na všetkých, aby anulovali zasadnutie synody zo dňa 9.12.2013, prekonali rozkol, vrátili sa k jednaciemu stolu a pokračovali ďalej pod vedením najstaršieho. To je, myslíme si, jediná cesta, ako sa vyvarovať neblahému vývoju, ktorý by mohol hroziť. Mladší tým ukážu príklad pokory, a tak si opäť zaslúžia úctu a nasledovania hodnosť. Chyby robíme všetci, katastrofa však nastáva až vtedy, keď si ich nepriznáme, ale lipneme na nich a neoblomne pokračujeme po ceste hriechu, nemorálnych krokov a nekanonických skutkov .

Chceme týmto vyjadriť lásku a úctu k ruskému pravosláviu a k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Naliehavo však prosíme, nepodporujte to, čo v očiach verejnosti nie je Cirkvi na prospech a čo vytvára o našej pravoslávnej cirkvi pochybný obraz v očiach Čechov, Moravanov a Slovákov. Prosíme Ruskú pravoslávnu cirkev: myslite aj na našich drahých bratov, príslušníkov vášho národa tu žijúcich, aby sa nedostali do nepríjemnej situácie v Českej republike, ale aj na Slovensku. Nech tím nespôsobíte škodu sebe, im aj nám. V českej spoločnosti je stále voči Rusku a Rusom veľa predsudkov a médiá sú tu väčšinou skôr prozápadne orientované. V otázkach vzťahov k Rusku, ktoré sú v našej spoločnosti a našom národe z historických dôvodov nesmierne citlivé, je potrebné si počínať s najväčšou opatrnosťou a delikátnosťou .

P.S.
Samozrejme, pomoc a rada z vonka je v rámci všeobecnej-sobornej svetovej pravoslávnej cirkvi vítaná - zvlášť v našej situácii. Ale táto podpora a prejav veobecnosti – sobornosti sa musí diať kánonickým spôsobom a kráčať kanonickými cestami. Kánonický spôsob pomoci zvonku ako prejavu jednoty svetovej Cirkvi v rovine najvyššej hierarchie je iba jediný - riadna oficiálna návšteva na pozvanie hlavy miestnej cirkvi a v spolupráci s touto hlavou. Všetko ostatné je nekanonické a nie je v skutočnosti výrazom cirkevnej sobornosti. Touto cestou k nám však boli pozvaní len zástupcovia Konštantínopolského patriarchátu.

Zostavil brat v Christu Angelár

Zdroj: Príspevok č 954.
Uverejný na pravoslávnom weblogu a listárny pro zveŕejňovaní úvah, oznamení a zpráv. Určeno pro osvětu a misii www.ambon.or.cz